Paul Sabatier

Paul Sabatier (* 5. november 1854, Carcassonne, Francúzske cisárstvo – † 14. august 1941, Toulouse, Francúzsko) bol francúzsky chemik.

Je nositeľom Nobelovej ceny za chémiu spolu s Victorom Grignardom v roku 1910 za svoju metódu hydrogenácie organických zlúčenín.

Sabatierove prvé štúdie obsahovali termochémiu síry a kovových sulfátov, tento výskum využil aj pri svojej dizertačnej práci. V Toulouse pokračoval vo fyzikálnych a chemických experimentov síry, chlóru, chrómanu a medi. Taktiež študoval soli a kyslíkatú zložku dusíkatých a nitrózodimetylanilínových kyselín a uskutočnil základný výskum rozdelenia indexov a absorbovanie spektier.

Sabatier uľahčil priemyselné využitie hydrogenácie. V 1897 objavil katalytickú vlastnosť niklu pri hydrogenácii uhlíkatých molekúl.

Je známy pre svoj Sabatierov proces a jeho prácu ''La Catalyse en Chimie Orgarnique'' (''Katalyzátor v organickej chémii''), ktorá bola publikovaná v roku 1913.

Bol ženatý a mal 4 dcéry, jedna z nich sa vydala za známeho talianskeho chemika Emilia Pomilia. Získané z Wikipedie