Tacitus

Tacitus, celým menom Publius (alebo Gaius) Cornelius Tacitus (* asi 55 – asi 117) bol rímsky senátor, právnik a predovšetkým historik, najvýznamnejší predstaviteľ senátorskej historiografie a jeden z najväčších rímskych dejepiscov vôbec. Dve Tacitove dejepisné diela – ''Historiae'' (Dejiny) a ''Annales'' (Letopisy) – sa zaoberajú Rímskou ríšou od smrti cisára Augusta (14 po Kr.) až po smrť cisára Domiciána (96). Tacitus naväzuje na tradíciu analistickej školy rímskej historiografie, pritom ale v mnohom dosahuje kvality pragmatických historikov. Významná je predovšetkým jeho zásada písať ''sine ira et studio'' (bez hnevu a zaujatosti). Žiaľ v rukopisoch dvoch historických diel sú rozsiahle lacuny, takže sa nám tento významný prameň rímskych dejín nedochoval v celku.

Tacitus je tiež autorom viacerých menších diel: spisu ''Dialogus de oratoribus'' (Dialóg o rečníkoch) o rečníckom umení, historicko-geografickej práce ''De origine, situ, moribus ac populis Germanorum'' (O pôvode, polohe, zvykoch a národoch Germánov) známej aj pod skráteným názvom ''Germania'' a životopisného dielka ''De vita et moribus Iulii Agricolae'' (O živote a mravoch Iulia Agricolu). Získané z Wikipedie