| Summary: | Humenský historik Anton (Antal) Doby feöldy sa zaoberá osudmi troch synov sedmohradského kniežaťa Františka Rákociho (1676-1735) a jeho manželky Sarolta Amalia Hesseni (1679-1722). Najstaršiemu synovi Leopoldovi (Lipót) (1696-1700) bol krstný otec cisár Leopold. Druhý syn József (knieža mukačevské, 17.08.1700-10.11.1738). Posledný syn Juraj (knieža makovické, 8.08.1701-jún 1756). Životopisy poznáme vďaka osobe historika Kálmana Thaly, ktorý objavil v archívoch rodiny Erdódy v Červeníku originály listín a dokumentov vzťahujúcich sa na rodinu Rákoci. Synovia boli odňatý a vychovávaný za trest vo Viedni, kde sa nenaučili maďarsky. Obaja z Viedne postupne ušli. Keď Juraj navštívil otca v Turecku, František mohol len konštatovať, že syn má zlé vychovanie, nevie ani poriadne písať a čítať. Poslal ho do Paríža na štúdia, kde menovaný aj podľa posledných výskumov zomrel.
|
|---|