Anton Döller

Anton Döller - "Döller de Poprádvölgy" (* 5. január 1831, Winica, Poľsko – † 29. september 1912, Kežmarok, Slovensko) bol dôstojník rakúskej armády. Venoval sa národohospodárskej a kultúrnej práci. V hodnosti majora bol pobočníkom arcikniežaťa Jozefa.

Od roku 1867, keď bol penzionovaný, žil v Kežmarku. Propagoval industrializáciu severného Spiša budovanie verejných komunikácií. V roku 1873 bol spoluzakladateľom Uhorského karpatského spolku. Bol jeho dlhoročným funkcionárom. Spolku predsedal v rokoch 18311912. Bol pri zakladaní Tatranského múzea. Spolu s Mórom Déchym a Jánom Stillom uskutočnili prvovýstup Velickou próbou na Gerlachovský štít.

Mal veľké zásluhy na rozvoji tatranskej turistiky. Bol členom ''Poľského tovarišstva tatranského''. Nemci a Maďari nazývali JV vrchol Malého Soliska ''Döllerovym štítom'' (Döllerspitze, Dőllercsúcs), Furkotské Solisko ''Döllerovou vežou'' (Döllerturm, Döllertorony) a Okrúhle pleso ''Döllerovým plesom'' (Döllersee, Döllertó). Döller uverejnil v regionálnej tlači stovky článkov o Vysokých Tatrách, propagoval ich krásy navrhoval mnohé vylepšenia dotýkajúce sa turistiky a novej výstavby. Bol iniciátorom myšlienky vytvorenia malých knižníc v šiestich tatranských chatách. Zaslúžil sa o vznik odbornej tkáčskej školy v Kežmarku, prvej svojho druhu v Uhorsku. Angažoval sa v dobročinných organizáciách.

13. júna 1887 bol Anton Döller povýšený do šľachtického stavu s prídomkom "de Poprádvölgy". Jeho potomkovia dodnes žijú v Maďarsku, kde sa vysťahovali na začiatku 20. storočia. Získané z Wikipedie