Viktor Dvorčák

Viktor Dvorčák ( zastaralo ''Dvortsák'' * 21. apríl 1878, Vyšný Svidník, Slovensko – † 8. august 1943, Budapešť, Maďarsko) bol prešovský župný archivár, novinár a politik, spolupracovník maďarskej vlády, platený agent s krycím menom Szőke Költő (Plavovlasý básnik).

Pred prvou svetovou vojnou bol poslancom Uhorského snemu za Slovensko. V roku 1916 publikoval dielo ''Sáros földje 1914 – 15'' (''Šarišský ľud 1914 – 1915''), v ktorom opísal šarišských Slovákov ako ľud bez vlastného národného života, hlásiaci sa k Maďarom. Známym sa stal aj ako tvorca a propagátor myšlienky tzv. slovjackeho národa. Od roku 1917 bol redaktorom promaďarského týždenníka ''Naša zastava'', ktorý vychádzal v Prešove v rokoch 1907 – 1918 a neskôr v Budapešti v rokoch 1939 – 1943. Bol tiež redaktorom novín ''Eperjesi Lapok'' (''Prešovské noviny'').

Po rozpade Rakúska-Uhorska sa zasadzoval za zotrvanie Slovenska alebo aspoň východného Slovenska v spoločnom zväzku s Maďarskom. Ako predseda Východoslovenskej národnej rady organizoval verejné zhromaždenia na podporu integrity Uhorska. V čase vzniku samostatného Československa, v októbri 1918 sa vytvárať miestne národné maďarské Národné rady a ''Východná národná rada slovenská'' sa mala stať protipólom Slovenskej národnej rady, ktorá oficiálne vznikla 30. októbra 1918 v Turčianskom Svätom Martine pri príležitosti vydania historickej Deklarácie slovenského národa (Martinskej deklarácie) o pripojení sa Slovákov k práve vzniknutému Česko-Slovensku.

Dvorčák nadviazal kontakty aj s ďalšími podobne prouhorsky orientovanými organizáciami, ktoré v tom čase vznikali na východnom Slovensku. 11. decembra 1918 ako predseda Východoslovjackej (Východoslovenskej) národnej rady vyhlásil v Košiciach samostatnú Slovenskú ľudovú republiku, ktorá proklamovala nezávislosť od Prahy a úzke spojenie s Maďarskom („uhroslovjactvo“). Následne sa stal prezidentom tohto útvaru a postavil sa na čelo jeho vlády. Za hlavné mesto bol určený Prešov. Po obsadení Košíc česko-slovenskými vojskami 29. decembra 1918 Slovenská ľudová republika zanikla. Slovenskí poslanci parlamentu - Revolučného národného zhromaždenia (Ivan Dérer) hodnotili Dvorčákove aktivity ako smerujúce k pripojeniu k Uhorsku a navrhovali zverejniť osvedčenie, že členovia ''Východnej národnej rady slovenskej'' nie sú Slováci. Dvorčák bol v Česko-Slovensku odsúdený na smrť, ale podarilo sa mu utiecť do Poľska a odtiaľ do Maďarska. Stal sa agentom maďarskej iredenty.

V októbri 1919 založil František Jehlička stranu ''Magyarbarát Tót Néppárt'', ktorej cieľom bolo bojovať za autonómiu Slovenska v rámci Maďarska. Jehlička a podobné organizácie vytvorili tajný výbor, tzv. ''Felvidéki Komité'' (''Hornozemský komitét''), ktorého predsedom sa stal J. Mészáros. Po dosiahnutí autonómie, alebo samostatnosti Slov. sa malo rozhodnúť o forme jeho spojenia s Maďarskom. Dvorčák bol vo ''Felvidéki Komité'' poverený riadením „slovenskej propagandy“.

S finančnou podporou grófa Istvána Bethlena rozvinul svoje protičeskoslovenské aktivity. V marci 1919 s maďarskou vládou rokoval o príprave ozbrojenej akcie na Slovensku. Podieľal sa aj na kampani za odtrhnutie Slovenska od Česka s víziou jeho autonómie v rámci Maďarska. V Budapešti bol vymenovaný za vedúceho pracovníka tzv. Hlavného slovenského oddelenia pre národnostné menšiny. Jeho hlavnou úlohou bolo propagovať ideológiu vytvorenia Veľkého Maďarska. V roku 1920 bol zvolený za poslanca maďarského Národného zhromaždenia, kde zastupoval slovenskú menšinu. V deň podpisu Trianonskej mierovej zmluvy vystúpil v maďarskom parlamente s prejavom, v ktorom sa vyhlásil za zástupcu Slovákov v Česko-Slovensku a v Amerike, odmietol pripojenie Slovenska k Česko-Slovensku a odsúdil „český imperializmus“.

Česko-slovenské vzťahy interpretoval v duchu dobových maďarských revizionistických téz – slovenskému národu, ktorý vraj túžil zostať v spoločnom zväzku s Maďarskom, bola odobratá možnosť slobodného vyjadrenia názoru a bol vystavený českému teroru. V novembri 1920 na pôde maďarského parlamentu vyhlásil boj Čechom dovtedy, „''pokiaľ na Slovensku nebude slobodne poletovať vták Turul''“.

10. júla 1933 v Ženeve spolu s Františkom Jehličkom založil Slovenskú radu. V roku 1939 v okupovaných Košiciach obnovil vydávanie svojej ''Našej zastavy.'' V roku 1941 založil Našu gazdovskú stranu a kult. spolok Ojčizna. Neúspešné a bez reálneho vplyvu na medzinárodnú politiku zostali jeho snahy preniesť slovensko-maďarský problém na medzinárodné fórum. Neskôr vydával v Paríži iredentistický časopis ''La Slovaquie'', ktorý sa pokúšal rozširovať v Česko-Slovensku. Jeho program nenašiel podporu ani v podmienkаch okupácie Slovenska po viedenskej arbitráži. Získané z Wikipedie