Ján Chryzostom Hanulík

Ján Chryzostom Hanulík (Hannulik, vl. m. Daniel Hanulík) (* 22. júl 1745, Predmier, Habsburská monarchia – † 3. september 1816, Carei, Rumunsko) bol slovenský básnik a učiteľ.

Študoval na gymnáziu, roku 1764 vstúpil do piaristického rádu v Prievidzi, študoval filozofiu v Carei, teológiu v Nitre, v roku 1772 bol vysvätený za kňaza.

Učil na rádovej škole v Krupine, na gymnáziu v Budapešti, bol profesorom v Nitre, v Mosonmagyaróváre, na gymnáziu v Carei, kde bol aj riaditeľom novicov aj vicerektorom, aj zástupcom provinciála. Od roku 1812 bol vo výslužbe.

Bol autorom príležitostnej poézie. Zásluhou mecéna Antona Károliho vydal 75 básnických diel, prevažne ód, elégií, dedikačných a pohrebných básní, venovaných napr. mestu Carei, členom dvora, osobnostiam politického a cirkevného života. Svetový ohlas získal vydaním štyroch kníh ''Lyriky''. Osvietenský charakter jeho poézie spočíva v stvárnení témy lásky k vlasti, oslavy mieru, bratstva medzi ľuďmi a národmi, chvály zdravia. Odmietol Francúzsku buržoáznu revolúciu, lebo v zmysle náboženskej etiky vyššie kládol morálne povinnosti človeka voči spoločnosti a princípy vlastenectva. Jeho tvorbu charakterizuje vycibrenosť básnického jazyka a štýlu. Je autorom latinskej čítanky. Získané z Wikipedie