Uhorsko

Uhorsko (, , , a , ) alebo uhorský štát bol multietnický štátny útvar v Karpatskej kotline od roku 895/896 do roku 1918. Do roku 1000/1001 bol kniežatstvom a teda sa pre toto obdobie (dnes) nazýva aj Uhorské kniežatstvo. Od roku 1000/1001 do svojho zániku bol kráľovstvom a teda sa pre toto obdobie nazýva aj Uhorské kráľovstvo (lat. ''Regnum Hungariae/Vngarie'', resp. v posledných desaťročiach ''Königreich Ungarn'', maď. ''Magyar Királyság'', chorv. a srb. ''Kraljevina Ugarska'', rum. ''Regatul Ungariei''). Niektorí slovenskí autori (napr. Encyklopédia Slovenska) používajú inú terminológiu: pojmy Uhorské kráľovstvo a Uhorsko považujú za synonymá a namiesto Uhorského kniežatstva hovoria o Gejzovom kniežatstve.

Od roku 1526 do svojho zániku (čiže takmer 400 rokov) bolo Uhorsko integrálnou a trvalou časťou habsburskej monarchie, čiže rakúskej monarchie, preto nemalo vlastných vládcov (jeho vládcami boli panovníci Rakúska, ktorí boli formálne korunovaní aj za uhorských kráľov) a do roku 1867 bolo politicky aj hospodársky riadené z Viedne (hoci formálne malo aj vlastné inštitúcie). Približne od roku 1541 do konca 17. storočia bolo Uhorsko územne obmedzené na dnešné Slovensko, Burgenland a západné Chorvátsko a menšie priľahlé oblasti a nazývalo sa Kráľovské Uhorsko. V rokoch 18041867 bolo Uhorsko zároveň časťou Rakúskeho cisárstva, v rokoch 18671918 bolo zároveň súčasťou Rakúsko-Uhorska a v rokoch 18491867 bolo zároveň (rakúskou) korunnou krajinou.

Uhorsko bolo značne mnohonárodné. Napr. na konci 18. storočia tvorili v Uhorsku (vrátane Sedmohradska, ale bez Chorvátska-Slavónska) podľa rôznych prepočtov Maďari len 29 % alebo len 37,7 % obyvateľstva, ostatní obyvatelia boli Nemaďari. V Uhorsku vrátane Chorvátska-Slavónska bol podiel Maďarov ešte nižší. Ani v Uhorsku bez Sedmohradska (a zrejme bez Chorvátska-Slavónska) netvorili Maďari väčšinu, keďže na konci 18. storočia podľa niektorých prepočtov v takto vymedzenom území tvorili 41,55 % obyvateľov. Podrobnosti pozri v článku Národnostné zloženie Uhorska. Ako úradný jazyk sa od počiatku používala latinčina, v rokoch 17841790 a 18491860 nemčina a v rokoch 1836/18441849 a 18601918 maďarčina. Zastúpenie slovanských jazykov (neskôr najmä slovenčiny) bolo také vysoké, že uprostred stredoveku franskí kronikári označovali Uhorsko ako slovanskú krajinu a v polovici 18. storočia sa v hesle Uhorsko Diderotovej encyklopédie tvrdí, že „maďarský jazyk je slovanské nárečie, a teda je príbuzný s jazykmi Čiech, Poľska a Ruska“. Získané z Wikipedie