Helena Zrínska

Grófka Helena Zrínska (chorvátsky: ''Jelena Zrinski'', maďarsky: ''Zrínyi Ilona'', * 1643, Ozalj, Chorvátsko – † 1703 - Nicomedia, Osmanská ríša) bola posledným žijúcim členom chorvátskeho rodu Zrínskych, manželkou Františka I. Rákociho, po jeho smrti manželkou Imricha Tököliho a matkou Františka II. Rákociho.

Helena pochádzala zo starého chorvátskeho rodu Zrínskych. V roku 1666 bola zosobášená s Františkom I. Rákocim, s ktorým mala tri deti: Juraja (zomrel ešte ako dieťa), Julianu a Františka - neskôr známy ako František II. Rákoci. Po smrti prvého manžela si podržala správu nad rákociovským majetkom v Regeci, Makovici a Mukačeve. V roku 1682 si zobrala za manžela vodcu protihabsburského povstania Imricha Tököliho, a aktívne sa do povstania zapojila. Preslávila sa svojou hrdinskou obranou hradu Mukačevo, ktorý pred cisárskymi vojskami bránila tri roky. Po zrade vlastným tajomníkom a pri presile cisárskych vojsk bol 14.októbra 1688 hrad dobytý a zbúraný a Helena bola internovaná v uršulínskom kláštore vo Viedni. Z viedenskej internácie ju po troch rokoch Tököli vyslobodil výmenou za zajatého generála podplukovníka Donata Heisslera. Potom žila 12 rokov so svojím manželom v tureckom vyhnanstve, až do svojej smrti (1703). Jej telesné pozostatky boli v roku 1906 prevezené do Košíc. Pochovaná je spolu so svojím synom Františkom II. Rákocim v krypte košického Dómu svätej Alžbety. Získané z Wikipedie