Ingmar Bergman

Ernst Ingmar Bergman (* 14. júl 1918, Uppsala, Švédsko - † 30. júl 2007, ostrov Fårö, Švédsko) bol švédsky filmový režisér.

Vyslúžil si uznanie za prenikavé analýzy ľudských citov a stal sa vzorom pre niekoľko generácií tvorcov na celom svete. Vo svojich dielach sa sústreďuje na vnútorné rozpory a krehkosť duše. Debutoval filmom ''Kris'' (''Kríza'', 1945), ale prvým z tematicky a štýlovo inovátorských filmov, ktoré sú pre neho charakteristické, prišiel až v roku 1949. Po nich nasledoval rad filmov, ktoré dokladali Bergmanove umelecké vyzrievanie, napr. ''Leto s Monikou'' (''Sommaren med Monika'', 1953). Bergman neprestal skúmať nové naratívne postupy a tematické oblasti, o čom svedčí stredoveká moralita ''Prameň panny'' (''Jungfrukällan'', 1959), film ''Diablovo oko'' (''Djävulen öga'', 1960) i znepokojujúce snímky ''Ako v zrkadle'' (''Såsom is spegel'', 1961) a ''Mlčanie'' (''Tystnaden'', 1963). V USA zaznamenal najväčší úspech s filmom ''Šepoty a výkriky'' (''Viskningar och rop'', 1972).

Všeobecné uznanie ako jeden z najväčších filmových režisérov svojej doby získal vo Švédsku ako aj v zahraničí filmom ''Fanny a Alexander'', 1981), ktorý nakrútil po návrate z dobrovoľného exilu v Nemecku. Jeho filmy boli veľa ráz nominované na Oscara, ktorého mu udelili za ''Prameň panny'', ''Ako v zrkadle'' a ''Fanny a Alexander''. Najvyššie ocenenia za svoje filmy získal Bergman aj na festivaloch v Berlíne a Cannes. Ingmar Bergman napísal v 80. a 90. rokoch minulého storočia viacero zväzkov svojich pamätí, resp. pamätí bergmanovskej rodiny (Laterna Magika, Dobrá vôľa, Nedeliatko, Obrazy), z ktorých niektoré preložil M. Žitný do slovenčiny. O esejistický výklad Bergmanovej filmárskej osobnosti a niektorých jeho kľúčových filmov sa pokúsil Július Vanovič v knihe ''Za kulisy života'' (Existenciály Ingmara Bergmana, 2011). Získané z Wikipedie