Elf

thumb|Umelecké stvárnenie elfa ako mierumilovnej lesnej bytosti. thumb|Umelecké stvárnenie elfa ako démonickej lesnej bytosti.

Elfovia (zo staroangl. singulár ''aelf''/(doložený) plurál ''ylfe'' (= v starej hornej nemčina singulár ''alp/alb'') < v starej nórčine ''álfr''/plurál ''álfar'') sú rôzne typy čarovných duchov v germánskom bájosloví.

V islandskom diele Snorriho Edda (1220 – 1230) sa rozlišujú svetelní elfovia (ljósálfar) a tmaví elfovia (døkkálfar alebo svartálfar), ale celkovo nordické pramene opisujú elfov rôzne: raz sú to duchovia mŕtvych, inokedy domáci a ochranní duchovia a pod.

V neskoršom období sa začali chápať ako démonické bytosti, ktoré prinášajú chorobu, nešťastie a vydávajú zvádzavý spev.

V Anglicku a Nemecku (Bratia Grimmovci) sa chápali ako prchaví zlomyselní (i keď nie nevyhnutne zlí) škriatkovia. V Anglicku zároveň často splývali s ''fairies'' (víly, čiže ženskí duchovia, spravidla okrídlení), ale úplne na začiatku – v predkresťanskej ére – asi znamenali lesných duchov Keltov a podobne. William Shakespeare a Michael Drayton v alžbetínskej dobe definitívne zaviedli chápanie elfov jednoducho ako drobnučkých ľudí (často veľkých ako hmyz), ktorí sa neskôr zobrazovali so špicatými nosmi. Boli však aj spisovatelia, ktorí si elfov predstavovali ako bytosti normálnej veľkosti. Získané z Wikipedie