Andrej Bagar

Andrej Bagar (* 29. október 1900, Trenčianske Teplice – † 31. júl 1966, Bratislava) bol slovenský herec a divadelný režisér.

Od roku 1914 sa učil vo Viedni za čalúnnika a súčasne študoval dekoratérstvo na umelecko-priemyselnej škole. Pracoval ako robotník, hotelový sluha, kurič. Od roku 1922 študoval herectvo na dramatickom konzervatóriu v Prahe.

V rokoch 1923 - 1925 a 1939 bol členom činohry SND. Medzitým hral v Košiciach a Pardubiciach. V rokoch 1939 - 1940 pre svoju protifašistickú činnosť bol väznený. Po prepustení pôsobil pod kr. menom ''Ján Minárik'' ako režisér bratislavského rozhlasu. V roku 1944 sa stal spoluzakladateľom Slovenského komorného divadla v Martine. Po uvedení inscenácie Filip II. mu zakázali pobyt v Martine. Odišiel do SNP, kde s divadelným súborom pôsobil medzi povstalcami (najprv ako komisár, neskôr založil a viedol Frontové divadlo). Po oslobodení bol do roku 1951 umeleckým riaditeľom SND. Od roku 1950 až do svojej smrti bol tiež pedagógom a tiež rektorom VŠMU.

V mladosti bol verejne činný. Od roku 1938 bol aktívnym členom KSČ. V rokoch 1957 - 1965 bol predsedom ZSDU. Dlhé roky bol členom UV KSČ a poslancom SNR.

Vo svojom hereckom vývine prešiel od postáv mladistvých elegánov po psychologicko vrstevnatejšie portréty veľkého množstva postáv v hrách domácich i zahraničných autorov.

Vo filme hral od roku 1935.

Za svoju činnosť bol často ocenený: 1934 - nositeľ Štefánikovej ceny za dramatické umenie, 1945 - nositeľ národnej ceny, 1947 - Československý vojnový kríž, 1947 a 1951 laureát štátnej ceny, 1949 - nositeľ Radu 25. februára, 1955 - nositeľ Radu republiky a titul národný umelec, 1960 - nositeľ Radu práce.

Ako rektor VŠMU dával šancu aj tým, čo boli na tom kádrovo zle, ako napr. Miloš Pietor (syn ministra za DS Ivana Pietora), alebo Milan Lasica.

Je po ňom pomenované Divadlo Andreja Bagara v Nitre a Bagarova ulica v Bratislave, Banskej Bystrici, Martine a v Žiline. Získané z Wikipedie