Darina Bancíková

ThB. Darina Bancíková (* 31. december 1922, Kokava nad Rimavicou – † 30. júl 1999, Horné Saliby) bola slovenská evanjelická farárka; prvá žena, ktorá bola v ECAV na Slovensku ordinovaná na kňaza.

Bancíková bola vnučkou evanjelického farára Samuela Bancíka, narodila sa ako nemanželské dieťa. V roku 1941 začala štúdie a nesôr vyštudovala na Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Ordinovaná bola 15. júla 1951. Bola najprv kaplánkou v Liptovskom Mikuláši, Starej Turej a Lučenci. V roku 1958 sa stala námestnou farárkou Dolných Salibách. Odtiaľ ju preradili do Drienova, kde bola v roku 1962 obžalovaná z nepriateľstva proti štátu a spoločenskému zriadeniu. Odsúdili ju na 1 rok odňatia slobody a 5 rokov zákazu činnosti.

Štátny súhlas na výkon duchovenskej činnosti získala opäť až roku 1968. Nastúpila ako farárka v obci Veľký Lom v okrese Veľký Krtíš, kde pôsobila až do 31. januára 1996. Súdne aj cirkevne bola rehabilitovaná až koncom roku 1990.

Svoj život naplno zasvätila službe a nikdy sa nevydala. Dôchodok trávila v Lučenci. Zomrela 30. júla 1999 v evanjelickom domove dôchodcov so sídlom v Horných Salibách.

Bola literárne činná. Jej najznámejšou knihou je autobiografický spis ''Divné sú cesty Božie''.

Jej život a dielo približuje dokumentárny film v réžií Fedora Bartka, v scenári Jána Mikuša, ktorý v roku 1994 vyrobila STV.

14. január 2024 jej prezidentka Zuzana Čaputová udelila Rad Ľudovíta Štúra II. triedy ''in memoriam''. Získané z Wikipedie