Max Born

Max Born (* 11. december 1882, Vroclav, Poľsko – † 5. január 1970, Göttingen, Nemecko) bol nemecký fyzik, priekopník modernej teoretickej fyziky, jeden z objaviteľov kvantovej mechaniky.

Max Born študoval vo Vroclavi, Heidelbergu, Zürichu, Cambridge a v Göttingene. Najskôr študoval právo a filozofiu, neskôr matematiku (pod vedením Felixa Kleina, Davida Hilberta a Hermanna Minkowského) a nakoniec fyziku a astronómiu (pod vedením Karla Schwarzschilda).

Titul doktora filozofie (Ph.D.) z fyziky získal v roku 1907, habilitoval sa na docenta v roku 1909 na Univerzite v Göttingene. Profesúru získal až po prvej svetovej vojne, počas ktorej slúžil v armáde, na Univerzite vo Frankfurte nad Mohanom v roku 1919, ďalšiu profesúru získal na Univerzite v Götingene až v roku 1921.

Zaoberal sa solvatáciou, čo vyústilo k publikovaniu Bornovej rovnice, ktorá veľmi jednoducho ukazuje závilosť Gibbsovej energie hydratácie iónu na náboji iónu, polomere iónu a dielektrickej konštante rozpúšťadla.

V spolupráci s Robertom Oppenheimerom zaviedol v roku 1926 Bornovu-Oppenheimerovu aproximáciu, ktorá je základom výpočtom chemických väzieb a počítačových výpočtov chemickej reaktivity zlúčenín. Preklopil tak kvantovú mechaniku z popisu atómov na popis molekúl.

V spolupráci (a korešpondencii) s Albertom Einsteinom obhajoval štatistickú interpretáciu vlnovej funkcie (orbitálov) v kvantovej mechanike.

Max Born doplatil na nástup fašizmu a Adolfa Hitlera k moci tým, že bol v roku 1933 nútený ako potomok Židov odísť z Nemecka. Odišiel do Indie, kde pol roka spolupracoval s Ramanom v Bangalore na Indickom Vedeckom Inštitúte.

Z Indie odišiel do Británie, do Edinburghu v Škótsku, kde pracoval ako Profesor prírodnej filozofie.

Po odchode do dôchodku sa vrátil do Nemecka, kde zomrel v roku 1970.

Bol členom Kráľovskej spoločnosti v Londýne a nositeľom Nobelovej ceny za fyziku (spolu s Waltherom Bothe) v roku 1954. Získané z Wikipedie