Hillary Clintonová

Hillary Diane Rodhamová Clintonová (* 26. október 1947, Chicago, Illinois, USA) je americká politička, nominantka Demokratickej strany na post prezidenta USA v prezidentských voľbách v roku 2016 (zvíťazil Donald Trump). V rokoch 2009 – 2013 bola 67. ministerkou zahraničných vecí a predtým pôsobila v role mladšej senátorky (Junior senator) za štát New York (2001 – 2009). V rokoch 1993 – 2001, ako manželka Billa Clintona, 42. prezidenta USA, bola prvou dámou USA. Tiež pôsobila ako prvá dáma štátu Arkansas v rokoch 1979 – 1981 a 1983 – 1992.

Narodila sa v Chicagu a vyrastala v Park Ridge v Illinois. V roku 1969 absolvovala Wellesley College a v 1973 dostala titul Doktor práv (J.D.) na právnickej fakulte Yale University. Po krátkom pôsobení ako právna poradkyňa v americkom Kongrese sa v roku 1974 presťahovala do Arkansasu, kde sa v roku 1975 zosobášila s Billom Clintonom. V roku 1977 sa stala spolu-zakladateľkou neziskovej organizácie Arkansas Advocates for Children and Families. O rok neskôr bola vymenovaná za prvú ženskú predsedníčku Legal Services Corporation a v roku 1979 sa stala prvou spoločníčkou Rose Law Firm. Ako prvá dáma Arkansasu viedla pracovnú skupinu a jej odporúčania pomáhali reformovať arkansaské verejné školy.

Keď bola prvou dámou USA, jej hlavná iniciatíva známa ako Clintonov plán zdravotnej starostlivosti, neprešla v roku 1994 Kongresom. V rokoch 1997 a 1999 hrala veľkú úlohu pri presadzovaní štátneho programu detského zdravotného poistenia, ďalej pri zákone o adopcii a bezpečných rodinách, a zákone o nezávislosti pestúnskej starostlivosti. Na konferencii OSN v roku 1995 o ženách, ktorá sa konala v Pekingu, predniesla kontroverznú a vplyvnú reč, že „ľudské práva sú ženské práva a ženské práva sú ľudské práva“. Jej manželstvo s Billom Clintonom sa stalo predmetom podrobnej verejnej diskusie po jeho škandále s praktikantkou Monikou Lewinskou v roku 1998.

Clintonová bola zvolená do amerického senátu v roku 2000, ako prvá Prvá dáma vo verejnej funkcii a prvá žena – senátorka za štát New York. Po teroristických útokoch z 11. septembra 2001 hlasovala za schválenie vojny v Afganistane. Tiež hlasovala za rezolúciu v Iraku (hlasovanie neskôr oľutovala). Hrala významnú úlohu pri vyšetrovaní zdravotných problémov, ktorým čelili záchranári, zasahujúci počas útokov. Hlasovala proti Bushovmu znižovaniu daní. V roku 2006 bola znovu zvolená do senátu. 20. januára 2007 oficiálne oznámila, že sa bude uchádzať o kandidatúru na prezidentku USA vo voľbách v roku 2008. Po neúspechu v primárnych voľbách Demokratickej strany sa stala ministerkou zahraničných vecí USA vo vláde svojho protikandidáta a víťaza volieb, prezidenta Baracka Obamu.

Ako ministerka zahraničných vecí počas Obamovho prvého funkčného obdobia od roku 2009 do roku 2013, Clintonová reagovala na Arabskú jar, počas ktorej obhajovala americkú vojenskú intervenciu v Líbyi. Pomohla organizovať diplomatickú izoláciu a medzinárodné sankcie proti Iránu, v snahe vynútiť si zrušenie vojenského jadrového programu tejto krajiny; to nakoniec viedlo k dohode Nadnárodného spoločného komplexného akčného plánu (Joint Comprehensive Plan of Action) z roku 2015. Po odchode z úradu napísala svoju piatu knihu a oznámila svoju druhú prezidentskú kandidatúru vo voľbách 2016.

Clintonová dostala najviac hlasov a primárnych delegátov v Demokratických primárkach volieb prezidenta USA 2016. 28. júla 2016 formálne akceptovala nomináciu na post Prezidenta Spojených štátov. Stala sa prvou ženou, ktorá bola na túto funkciu nominovaná americkou politickou stranou. Ako súčasť svojej Platformy 2016 zdôrazňovala zvýšenie príjmov, zlepšenie zákona o cenovo dostupnú starostlivosť, reformu financovania volebných kampaní a Wall Street. Tiež sa snažila o zjednodušenie získania občianstva pre nelegálnych prisťahovalcov, rozšírenie a ochranu práv žien a LGBT; snažila sa zaviesť podporu rodín cez platenú rodičovskú dovolenku a univerzálne škôlky. Získané z Wikipedie