Géza Gárdonyi

Géza Gárdonyi (vlastným menom Géza Ziegler) (* 3. august 1863, Gárdony-Agárdpuszta – † 30. október 1922, Jáger) bol maďarský spisovateľ, básnik, dramatik, novinár, čestný člen Maďarskej akadémie vied.

Od roku 1881 vyučoval na základnej škole, potom v roku 1885 sa stal novinárom (Győr, Szeged, Arad, Budapešť). Neskôr sa stal jedným z najvážnejších románopiscov maďarskej literatúry. Nebol členom žiadneho literárneho kruhu, jeho prózy sú rozdelené do troch tematických oblastí. V roku 1890 napísal poviedky a príbehy v populárnej nálade ''(Az én falum – Moja dedina,'' 1898), koncom nového storočia vytvoril historické romány ''(Egri csillagok – Jágerské hviezdy,'' 1901; ''A láthatatlan ember – Ve stínu hunské slávy,'' 1902; ''Isten rabjai – Slave Boha,'' 1908), potom psychologické romány ''(Szunyoghy miatyánkja – Otčenáš Szunyoghyho,'' 1913; ''Ida regénye – Roman o Ida,'' 1920). Jeho dráma aj poézia bola menej významná. Gárdonyi bol výstredný človek, legendárna postava v čase jeho života ("pustovník v Jágeri"). Získané z Wikipedie