Dmitrij Timofejevič Jazov

Dmitrij Timofejevič Jazov (* 8. november 1924, Jazovo, Omská gubernia – † 25. február 2020, Moskva) bol ruský vojak, dôstojník sovietskej armády a minister obrany ZSSR. Bol posledným sovietskym dôstojníkom povýšeným do najvyššej hodnosti maršala Sovietskeho zväzu. Stalo sa tak 28. apríla 1990.

Dmitrij Jazov sa narodil v rodine roľníka. Po prepadnutí Sovietskeho zväzu nacistickým Nemeckom a jeho spojencami odišiel 17-ročný Jazov ako dobrovoľník na front. Aby ho odviedli, urobil sa ako o rok starší. V lete 1942 bol povýšený do hodnosti poručíka a zaradený ako veliteľ streleckej čaty k Volchovskému frontu k Leningradu. Zúčastnil sa obrany Leningradu a všetkých útočných operácií v Pobaltí a blokovaní Kurlandského zoskupenia nemeckých vojsk. Počas vojny bol dvakrát ranený, pričom druhé poranenie do hlavy a líca utŕžil počas prelomenia blokády Leningradu. Za hrdinstvo počas Veľkej vlasteneckej vojny bol vyznamenaný Radom červenej zástavy.

Po skončení 2. svetovej vojny ostal Jazov v armáde. Počas Karibskej krízy mu bola zverená misia dopraviť na Kubu motostrelecký pluk. Po návrate do Sovietskeho zväzu velil vojenskému okruhu na Ďalekom východe. V rokoch 19791980 bol veliteľom tzv. Strednej skupiny sovietskych vojsk dislokovanej na území bývalého Česko-Slovenska. Neskôr od mája 1987 do augusta 1991 pôsobil vo funkcii ministra obrany ZSSR. Mal podiel na organizovanom odchode sovietskych jednotiek z Afganistanu.

Ako minister obrany ZSSR bol Dmitrij Jazov členom tzv. ''Štátneho výboru pre výnimočný stav'' vedeného Gennadijom Janájevom, ktorý sa v auguste 1991 pokúsil o štátny prevrat. Za svoju účasť na prevrate bol väznený od augusta 1991 do januára 1993. Po prepustení oficiálne ukončil vojenskú kariéru a začal pôsobiť ako vojenský konzultant v organizáciách spadajúcich pod Ministerstvo obrany Ruskej federácie. Okrem toho sa venoval spoločensky prospešným aktivitám a písaniu kníh.

Začiatkom februára 2020 mu minister obrany Ruskej federácie Sergej Šojgu udelil rad „Za zásluhy pred vlasťou“ 3. stupňa a medailu „75. rokov Víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne 19411945“. Získané z Wikipedie