Eva Kantůrková

Eva Kantůrková (* 11. máj 1930, Praha) je česká prozaička a scenáristka.

Pochádza z literárne založenej rodiny – otec Jiří Síla bol komunistický novinár a matka Bohumila spisovateľka. Má dvoch synov z prvého manželstva s Janom Šternom Ivana Šterna (*1949, ekonóm) a Jana Šterna (*1953, Ing., publicista).

Po ukončení štúdia filozofie a histórie na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v roku 1956 pracovala do roku 1958 pre Zväz mládeže a do roku 1967 v Československom ústredí knižnej kultúry; potom sa venovala literatúre.

Bola členkou KSČ a angažovala sa v Pražskej jari; v roku 1970 zo strany vystúpila, ocitla sa na zozname zakázaných autorov a publikovala len v samizdate a exilových nakladateľstvách.

Podpísala Chartu 77, v ktorej bola od 6. januára 1985 do 7. januára 1986 hovorkyňou, a aj inak sa spoločne s druhým manželom Jiřím Kantůrkom (19321998) angažovala v disente.

V čase od 6. mája 1981 do 22. marca 1982 bola väznená za podvracanie republiky.

Aktívne sa podieľala na vzniku Občanského fóra. V rokoch 1990–92 bola za OS poslankyňou České národní rady.

V rokoch 1994–6 bola predsedníčkou Obce spisovateľov, neskôr, v rokoch 19982000 sa stala riaditeľkou odboru literatúry a knižníc ministerstva kultúry. Od 15. mája 2003 je členkou Rady pre rozhlasové a televízne vysielanie; vo februári 2004 ju takzvané ''Občanské sdružení televizních a rozhlasových koncesionářů'' obvinilo z konfliktu záujmov (syn Jan Štern pôsobil ako producent ČT a Ivan Štern ako riaditeľ programu ČRo6) a neúspešne žiadalo jej odvolanie. Získané z Wikipedie