Viktor Kubal

Viktor Kubal (* 20. marec 1923, Svätý Jur – † 24. apríl 1997, Bratislava) bol slovenský výtvarník, karikaturista, scenárista a filmový režisér. Považuje sa za zakladateľa slovenského animovaného filmu.

Svojou tvorbou sa zaradil medzi významných predstaviteľov animovaného filmu od polovice 60. rokov 20. storočia. Viktor Kubal sa podieľal na vytvorení prvého slovenského animovaného filmu – Studňa lásky (1943) v rámci Ústavu pre tvorbu učebných pomôcok Školfilm. Film inšpirovaný legendou o Trenčianskom hrade je jedným z mnohých, pri ktorých sa Kubal inšpiroval slovenskými legendami, tradíciami alebo folklórom.

Jeho štýl je charakteristický skratkovitou kresbou, humorom a premyslenou dramatizáciou príbehov. Pri väčšine filmov bol nielen autorom výtvarných a animovaných návrhov, ale aj autorom námetu, scenáristom, režisérom, kameramanom či strihačom. Viaceré animované filmy získali početné zahraničné ocenenia. O vytvorenie kresleného filmu sa pokúšal už ako dvadsaťročný (''Tank ide cez prekážky'', ''Štart lietadla''), neskôr absolvoval celoročný denný kurz kinetickej fotografie a kinematografie na Škole umeleckých remesiel v Bratislave. Počas 50. a 60. rokov prispel k výtvarnému profilovaniu satirického časopisu ''Roháč''. V roku 1965 pracoval v štúdiu animovaného filmu v Bratislave, kde neskôr vytváral niekoľkominútové monotematické filmy, napríklad ''Biely a čierny'' (1965), ''Zem'' (1966). Vytváral animované seriály o Dite, o Petrovi, o Janovi, o Jankovi Hraškovi či o Deduškovi, ako aj animované celovečerné filmy – ''Zbojník Jurko'' (1976) a ''Krvavá pani'' (1980). Rozsiahla je jeho televízna tvorba, do ktorej patria napríklad cykly rozprávkových večerníčkov ''Puf a Muf'' (1971 – 73) a ''Panák z križovatky'' (1980 – 81). Bol známy ako ľudový rozprávač s charakteristickým láskavým typom humoru. Herecky sa uplatnil vo filme ''Dávajte si pozor!''.

Ako režisér vytvoril takmer 400 krátkometrážnych a viacero celovečerných animovaných filmov. Napísal viacero kníh pre deti a mládež.

Zomrel 24. apríla 1997 vo veku 74 rokov po dlhotrvajúcej chorobe v Bratislave. Pochovaný je v Bratislave na Martinskom cintoríne. V roku 2006 bola na Kremnických gagoch sprístupnená plastika Kubalovho nosa v uličke slávnych nosov, o ktorú sa zaslúžil svojou tvorbou. V marci 2023 Slovenská pošta vydala poštovú známku s jeho podobizňou. Získané z Wikipedie