Jean de La Fontaine

Jean de La Fontaine (* 8. júl 1621, Château-Thierry Francúzsko – † 13. apríl 1695, Paríž) bol francúzsky básnik obdobia klasicizmu. Je autorom bájok, rozprávok, básní, divadelných hier a operných libriet. Patril medzi tzv. moralistov. Bol blízkym priateľom Nicolasa Fouqueta, keď tento upadol do nemilosti Ľudovíta XIV. Aj keď Jean de La Fontaine zostal v priazni dvora, začal chodiť radšej do salónov. Jedným z nich bol salón madame de La Sablière.

Napriek jeho protivníkom bol prijatý do Francúzskej akadémie v roku 1684. Zúčastňoval sa tam debát, napríklad v známej hádke „Querelle des Anciens et des Modernes“ patril na stranu anciens (starých).

Inšpiroval sa autormi antiky a hlavne Ezopom, čo ho priviedlo k písaniu bájok. Jeho „Les fables“ sú považované dodnes za jedno z najväčších diel francúzskej literatúry. Ich prvá zbierka (1-6 diel) vyšla v 1668, druhá (7-11 diel) v 1678 a posledná v 1694 (12.diel). Získané z Wikipedie