Július Nemčík

Július „Julo“ Nemčík (* 12. november 1909, Lipníky – † 7. január 1986, Bratislava) bol slovenský maliar .

Vyškolený stolár sa venoval maľovaniu ako záľube. Prvé poučenie dostal od Ernesta Rákosiho a Mikuláša Jordána v Prešove. V štúdiách pokračoval na Akadémii výtvarného umenia v Prahe u prof. Loukotu v rokoch 1936–1942. V rokoch 1942-1945 žil striedavo v Prešove a v Prahe. V roku 1945 sa usadil v Košiciach, kde vyvinul čulú organizačnú činnosť. Bol jedným z iniciátorov založenia spolku Svojina. V roku 1948 študoval umenie v Paríži. Po vojne sa zoznámil so svojou neskoršou družkou a maliarkou Editou Spannerovou. V roku 1954 sa natrvalo presťahoval do Bratislavy. V roku 1942 vystavoval v galérii v Prešove, neskôr tiež v roku 1960 spolu s E. Spannerovou. V roku 1946 vystavoval spolu s Milošom Alexanderom Bazovským v Ružomberku. Ako umelec bol predstaviteľ „generácie 1909“, ktorá bola zasiahnutá udalosťami druhej svetovej vojny a SNP, sám Nemčík venoval sériu obrazov kapitánovi Jánovi Nálepkovi. Napriek tomu, že štúdium absolvoval prevažne vo figurálnom zameraní, nachádzame u neho tiahnutie ku krajinomaľbe. V jeho prácach je cítiť Majerníkov štetcový rukopis, ktorý mu bol v istom zmysle vzorom. Za svoju tvorbu získal v roku 1959 titul Zaslúžilý umelec, v roku 1970 štátne vyznamenanie a v roku 1973 mu bol udelený titul Národný umelec. V lete 2009 si mesto Prešov uctilo tohto umelca a to tak, že pomenovalo po ňom ulicu: Nemčíková ulica. Získané z Wikipedie