Eva Trizuljaková

Eva Trizuljaková (* 25. september 1926, Bratislava – † 17. december 2018, Bratislava) bola slovenská akademická maliarka.

Absolvovala výtvarné štúdiá u profesora Jána Mudrocha na oddelení kreslenia a maľovania Slovenskej vysokej školy technickej (1946 – 1949) a na Vysokej škole výtvarných umení u profesorov Ľudovíta Fullu a Vincenta Hložníka (1949 – 1955). 

Venovala sa krajinomaľbe a takmer 20 rokov špeciálne art-protisu (vlnená netkaná textília používaná ako tapiséria). Do roku 1990 vytvorila touto technikou viac ako 1000 diel. Pozoruhodné sú najmä cykly ''Krvavé sonety'' a ''Loretánske litánie''. V maliarskej tvorbe vznikli cykly inšpirované poéziou Hviezdoslava, Botta, či biblickými textami. Usporiadala doma i v zahraničí viac ako 40 samostatných výstav. Jej tapisérie a obrazy sú súčasťou zbierkových fondov mnohých múzeí a galérií na Slovensku. Diela s náboženským motívom sú vystavené v početných rímskokatolíckych kostoloch a cirkevných inštitúciách.

Po roku 1989 sa venovala aj publicistike. Jej témou je úloha ženy.

V roku 2003 jej ''Rada pre vedu, vzdelanie a kultúru Konferencie biskupov Slovenska'' udelila Cenu Fra Angelica za význačný prínos pri tvorbe a šírení kresťanského umenia a kultúry na Slovensku. Je laureátkou ''Ceny Antona Neuwirtha za ochranu života'' (2013).

Jej manželom bol významný slovenský sochár Alexander Trizuljak. Žila a pôsobila v Bratislave.

V roku 1987 ako jedna z 24 signatárov (zväčša disidentov) podpísala Vyhlásenie k deportáciám židov zo Slovenska. Získané z Wikipedie