František Lízna

František Lízna SJ (* 11. júl 1941, Jevíčko – † 4. marec 2021, Olomouc) bol český jezuitský kňaz aktívny v sociálnom apoštoláte.

Pochádzal z komunistickým režimom prenasledovanej rodiny. Do Spoločnosti Ježišovej vstúpil roku 1968, na kňaza bol vysvätený roku 1974, až do roku 1989 však nedostal štátny súhlas na činnosť a pracoval v zdravotníctve ako ošetrovateľ. Roku 1977 patril k signatárom Charty 77. Komunistickou vládou bol štyrikrát väznený (za strhnutie vlajky, pokus o emigráciu a dvakrát za tvorbu a šírenie samizdatu).

Po roku 1989 sa stal rektorom kostola ľudovo nazvaného „U jezuitů“ v Brne, kde pôsobil až do roku 1995. Staral sa o chorých, väzňov, bezdomovcov a Rómov – zo solidarity si do občianskeho preukazu nechal zapísať rómsku národnosť. V roku 1995 požiadal nadriadených o preloženie – buď do rómskeho geta Chánov, na Ukrajinu alebo do väzenia. Bol pridelený ako duchovný do väznice Mírov. Po príchode žiadal vlastnú celu, aby mohol byť väzňom k dispozícii 24 hodín denne, to však české zákony neumožňujú a Lízna sa tak musel uspokojiť s farou v neďalekých Vyšehorkách, kde zároveň pôsobil ako farár.

V roku 2001 Lízna obdržal druhé najvyššie štátne vyznamenanie ČR, Rad TGM za vynikajúce zásluhy o rozvoj demokracie a ľudských práv. Počas svojho života absolvoval niekoľko peších pútí: Santiago de Compostela, Sevastopoľ (Krym), Rím, ale aj pútne miesta v Poľsku, na Slovensku atď. Získané z Wikipedie