| Zhrnutie: | Gréckokatolícka viera sa datuje na území Humenného od obdobia Koriatovicsa t.j.od 14.st. čo pretrvalo do 17.st. Kláštor v Krásnom Brode založený pravdepod.za čias Koriatovicsa. V Poľsku sa zjednotila rímskokatol.viera Unia - vznik aj u nás. Panstvo Humenného nenútilo obyvateľstvo na zmenu viery. Valent D.- aj keď bol ref.viery dal znovu postaviť kostol v Krásnom Brode. Istý historik uvádza už r.1653 že v Huemnnom existoval dekanát gréckokatolíck (viď. Adalékok II. 173). Možno len prepokladať že kostol a farský úrad je postavený v jednom čase, ale g.k. cirkev je oveľa starších dát. Na to poukazuje aj skutočnosť, že Jágerský biskup v rámci podpory unie vycestoval na okr. cestu a v Humennom ho vítalo 40 rusínskych farárov. Odvtedy je Humenné sídlom dekanátu. Mala aj svoju školu, ktorá však neskôr splynula s rímskokatolíckou. Poznatky o židovstve a jeho dejinách v Humennom sú veľmi chabé. AArchiválie zničené počas vojen a požiarov. Jeden z pisateľov monogr. o Zmeplíne uvádza r.1734 ako rok, kedy sa usadili v Sátoraljaujhely (Székely, A: Az izr.hitközségek, Monogr,332) Židovská náb.obec ako taká vznikla r.1780. Synagóga postavená r.1793 na mieste požiarom zničeného farského rím.kat.kostolaŽid.obec nemala zvlášť školu, ale susedná Snina už r.1787 mala školu. Obavteľstvo obce slovanské. Neskôr to boli Slováci, Poliaci a Rusíni. Maďarskú reč doniesli zrejme vojaci, čelaď a hospodári panstva Drugethovcov, ktorí mali majetky aj v maďarskom území Uhorska. Hospodárske pomery. zamestnanoť. Vznik cechov. Rozvoj obchodu. Čriepky z vyčíslenia majetku Drugethovcov
|
|---|