| Zhrnutie: | Do redakcie píše učiteľ Róbert Sármány z obce Ihľany (Majorka): učiteľ evanjelickej základnej školy Jakab Jakabfalvi zomrel 15. januára 1917 v ruskom zajatí v meste Nižny Saldinsky Zavod (Permská gubernia). Informoval ho o tom uhorský vojak István B. Hegedűs, ktorý zrejme pracoval s Jakabfalvim v železiarňach. Smrť Jakabfalviho pravdepodobne spôsobilo nešťastie, o ktorom Hegedűs nemôže v liste bližšie hovoriť. Jakabfalvi v deň mobilizácii narukoval do Prešova ku 67. pešiemu pluku, odkiaľ šiel na bojisko. Zúčastnil sa bojov pri Tomaszówe a Rava-Ruskej a ústupu po Krakov, neskôr bojoval v Karpatoch. V júni 1915 ochorel na týfus a dostal sa do nemocnice v Miškolci, neskôr do Spišskej Novej Vsi. Na jeseň 1915 sa vrátil k mužstvu a v januári 1916 šiel druhýkrát ako zdravotnícky poddôstojník na bojisko. Bol zadelený ku 58. pešiemu pluku a bojoval vo Volyni. na bojisku si uplatnil právo byť dobrovoľníkom a stal sa jednoročným dobrovoľníckym desiatnikom. Do ruského zajatia padol 30. júna 1916. Učiteľskú kariéru začal v spišskej obci Vojňany (Krig), kde pôsobil 1 rok. Odtiaľ šiel do rodnej obce Jurské (Szepesszentgyörgy), kde taktiež učil 1 rok a r. 1910 sa usadil v Spišskej Novej Vsi. Naposledy písal Jakabfalvi 8. decembra 1916 kolegovi Árpádovi Kintzlerovi, že sa má dobre.
|
|---|