Zhrnutie: | Rozsiahla úvaha autora, hospodárskeho riaditeľa kúpeľov a sanatória v Novom Smokovci (Ujtátrafüred) o blízkej minulosti, ale hlavne budúcnosti kúpeľníctva, cestovného ruchu a turizmu vo Vysokých Tatrách počas prvej svetovej vojny aj po jej skončení v súvislosti s liečením pľúcnej tuberkulózy. Zaoberá sa otázkou zakladania nových pľúcnych sanatórií vo Vysokých Tatrách aj pre chudobnejších pacientov, teda nižšie spoločenské vrstvy širokého obyvateľstva. Za vzor v prístupe k tuberkulotickým pacientom a vo výstavbe pľúcnych sanatórií uvádza švajčiarske liečebné strediská v Davose a Sankt Moritzi, kde dokázali oddeliť pľúcnych pacientov od zdravých turistov výstavbou samostatných sanatórií a zároveň ponechať v týchto strediskách všetky možnosti vyžitia cestovného ruchu, turizmu a športu.
|