Ján Kalvín

Ján Kalvín (, vlastným menom ''Jehan Cauvin''; * 10. júl 1509, Noyon – † 27. máj 1564, Ženeva) bol francúzsky teológ, kazateľ, duchovný, zakladateľ kalvinizmu a predstaviteľ reformácie vo Francúzsku a Švajčiarsku.

Kalvín bol pôvodne katolík, študoval teológiu, filozofiu a právo na univerzitách v Paríži, Oxforde a v Bourges. Pripojil sa k protestantom po zrelej úvahe roku 1533 a svoju náboženskú premenu dlho utajoval. Nadchla ho jasnosť a prísnosť reformácie, ktorá ho aj inšpirovala k písaniu.

Jeho hlavné dielo „Učenie kresťanského náboženstva“ vyšlo najprv v latinčine („Institutio christianae religionis“ r. 1536 v Bazileji) a potom roku 1541 vo francúzštine.

Centrom jeho reformačných myšlienok bola Ženeva, z ktorej urobil útočisko európskych protestantov. Kalvín presadzoval prísnu podobu protestantizmu, ktorá sa opierala o myšlienku predestinácie (absolútneho predurčenia) – ''človek má svoj osud predpísaný a už dopredu je jasné, či pôjde do neba, alebo nie, ale má sa správať po celý život tak, akoby jeho duša mala byť spasená.'' Kalvinizmus podporovala aj buržoázia.

Kalvín upravil štruktúru bohoslužby – mala pozostávať z kázne, modlitby a spevu žalmov. Dbal na prísnu morálku a dodržiavanie Svätého písma. Taktiež bol prísny asketista. Odmietal svetskú kultúru, napr. jeho chrám v Ženeve je bez estetiky, nenájdete tam žiadnu maľovku ani žiadne typické znaky chrámu.

Kalvinizmus bol mimoriadne netolerantným náboženstvom voči iným reformám – nekalvinisti boli prenasledovaní.

Kalvinisti sa v minulosti v rôznych krajinách nazývali rôzne. Vo Francúzsku to boli ''hugenoti'', v Anglicku zas ''puritáni''. Získané z Wikipedie