Gaston Bachelard

Gaston Bachelard (* 27. jún 1884, Bar-sur-Aube, Francúzsko – † 16. október 1962, Paríž) bol francúzsky filozof a literárny kritik, sprvu predstaviteľ psychoanalýzy, neskôr fenomenológie a neoracionalizmu.

Predmetom jeho záujmu boli otázky epistemológie a filozofie vied, imaginácie, snenia a poézie z hľadiska ich hlbinnej súvislosti s prírodnými živlami (oheň, voda atď). Pôsobil na katedre dejín v Dijone a na Sorbonne, kde v rokoch 1940-1954 prednášal dejiny vedy a filozofiu.

Podľa Bachelarda sa veda a umenie, rozum a fantázia k sebe navzájom dialekticky vzťahujú. Aj veda predpokladá fantáziu alebo predstavivosť. K vede dochádza na základe zlomu, rozchodu s každodennou skúsenosťou. Veda má procesuálny charakter, spočíva v napravovaní omylov, v rozchádzaní sa s predchádzajúcimi formami tvorby teórií a prekonávaní protirečení. Veľmi dôležité sú v procese vedy prechodné obdobia. Veda má povahu výroby (produkcie): svoj objekt konštruuje ako umelý produkt. Bachelard kritizuje chápanie daného ako základného či zakladajúceho.

V diele ''Nový druh vedy'' Bachelard hovorí, že vedecké myslenie nahradí metafyzika a intuitívnosť.

Metódou psychoanalytickej typológie základných mýtických prvkov hmoty (zeme, ohňa, vody a i.) skúma zdroje a formy imaginácie a poézie. Získané z Wikipedie