Dietrich Bonhoeffer

Dietrich Bonhoeffer (* 4. február 1906, Vroclav, Poľsko† 9. apríl 1945, koncentračný tábor Flossenbürg, Flossenbürg, Nemecko) bol nemecký luteránsky teológ, významná osobnosť tzv. ''Bekennende Kirche (Vyznávačská cirkev)'', bojovník proti nacizmu.

Už vo veľmi mladom veku sa stal docentom evanjelickej teológie v Berlíne, angažoval sa v ekumenickej oblasti. Proti prenasledovaniu Židov zo strany nacistov sa verejne staval už od apríla 1933, vystúpil proti arizačným zákonom a protestantskému združeniu ''Deutsche Christen'' (Nemeckí kresťania), ktoré zastávalo nacistické, rasistické a antisemitistické pozície. V rokoch 1935 – 1940 viedol (legálny, neskôr nelegálny) kazateľský seminár (''Predigerseminar'') v rámci tzv. ''Bekennende Kirche'' vo Finkenwalde (dnes Zdroje, časť Štetína). Približne od roku 1938 sa pripojil k protinacistickému povstaniu, ktoré sa snažil organizovať Wilhelm Franz Canaris. V roku 1940 mu bol uložený zákaz prednášať, v roku 1941 aj zákaz publikovať. 5. apríla 1943 bol zatknutý a o dva roky neskôr bol na výslovný príkaz Adolfa Hitlera popravený ako jeden z posledných odporcov nacizmu, ktorí boli dávaní do súvislosti s atentátom z 20. 7. 1944.

Bonhoeffer vždy zdôrazňoval prítomnosť Ježiša Krista v každom spoločenstve kresťanov kdekoľvek na svete, veľký význam pripisoval Ježišovej ''Reči na vrchu'' a osobnému nasledovaniu Krista. Bol presvedčený, že viera a skutky veriaceho musia byť v súlade, a toto svoje presvedčenie aj sám žil, i v časoch nacizmu. V listoch, ktoré písal z väzenia, rozvinul veľmi zaujímavé myšlienky o budúcej podobe cirkvi, ktorá sa bude solidarizovať s núdznymi, o nenáboženskej interpretácii Biblie, cirkevnej tradícii a liturgii.

Roku 2022 bola na evanjelickom kostole v Nálepkove osadená pamätná tabuľa, pripomínajúca pobyt Bonhoeffera v Čiernohorských Kúpeľoch v roku 1932. Slávnosť viedol biskup P. Mihoč a uskutočnili sa dve prednášky: Ten, ktorý poznal pravdu - príbeh Dietricha Bonhoeffera (profesor R. Králik) a Príbeh nenaplnenej lásky Dietricha a Márie (E. Mihočová). Získané z Wikipedie