Petr Chelčický

Meno Petr Chelčický je len literárny pseudonym. Český historik F.M.Bartoš ho stotožnil so zemanom zo Záhorčí pri Chelčiciach, ktorý sa narodil asi roku 1379.
Pochádzal z nižšej vidieckej šľachty (prakticky bol sedliak), zastával názor, že správny kresťanský život môže človek viesť iba prácou v poľnohospodárstve. Chelčický nebol príliš vzdelaný (bol samouk), ale vedel po latinsky a vo svojich literárnych dielach viedol kritický dialóg s vedúcimi mysliteľmi doby v ktorej žil. Ovplyvnilo ho predovšetkým učenie Jana Husa a Jána Viklefa, ale aj Tomáša Štítného. Osobne navštívil svojho učiteľa Jakoubka ze Stříbra v Betlehémskej fare a svoje rozdielne názory na ospravedlnenie vojny zahrnul do svojho spisu „O boji duchovnom“ (1421). V teologickom spore dvoch prúdov husitstva, ktorý vyvrcholil diskusiou Mikuláša Biskupca z Pelhřimova s Janom Rokycanom, stál Petr Chelčický na Biskupcovej strane.
Vo svojich teologických a sociálnych názoroch bol Petr Chelčický značne radikálny a v mnohých smeroch predbehol svoju dobu, kritizoval napríklad feudálny systém alebo klerikalizáciu cirkvi, bol proti náboženskému zdôvodňovaniu vojny, vystupoval proti trestu smrti a podobne. Jeho kritika, hoci bola zdôvodňovaná a podávaná v náboženských súradniciach, odrážala hlbokú sociálnu a sociologickú myšlienkovú prácu a dobrú intuíciu.
Petrovi náboženskí nasledovníci založili na konci jeho života v Kunvalde Jednotu bratskú - intencionálne minoritné kresťanské spoločenstvo, ktoré aspoň v začiatkoch pripomínalo náboženskú pacifistickú komúnu.
Kvôli radikalizácii svojich názorov, ktoré nadržiavali prostému ľudu, je Petr Chelčický občas označovaný ako prvý anarchistický mysliteľ.
Menej známou skutočnosťou je, že spisy Petra Chelčického v starobe významne ovplyvnili spisovateľa a filozofa Leva Tolstého v jeho nábožensko-sociálnej fáze (až do tej miery, že bol považovaný za excentrického čudáka). Získané z Wikipedie
-
1
-
2
-
3