Nicolás Gómez Dávila

Nicolás Gómez Dávila (* 18. máj 1913, Bogota, Kolumbia† 17. máj 1994, tamže) bol popredný kolumbijský filozof, katolícky tradicionalista a reakcionár. Písal formou krátkych esejí, viaceré jeho knihy sú len zbierkami jeho úsečných poznámok. Kvôli podobnosti štýlu a čiastočne aj spoločenských postojov býva niekedy označovaný ako „Nietzsche z Ánd“. Nemal univerzitné vzdelanie, bol samoukom a hovoril niekoľkými jazykmi. Odmietal oficiálne funkcie a žil výlučne z rodinného majetku.

Jeho literárne dielo sa skladá z iba niekoľkých publikácií. Roku 1954 vydal svoju prvotinu s názvom ''Notas I'' (Poznámky I), zbierku aforizmov a krátkych reflexií, z ktorých väčšina nemala viac než pár odsekov. V roku 1959 vydal zbierku esejí pod názvom ''Textos I'' (Texty I – vyšlo slovensky pod názvom ''O ľudskom údele''). ''Notas'' aj ''Textos'' boli vydané v drobnom náklade. Obe predpokladali svoje pokračovania, ku ktorým ale nedošlo. O osemnásť rokov vychádza dvojzväzkové ''Escolios a un Texto Implícito'' (Scholia k implicitnému textu, 1977). Po tejto zbierke aforizmov v roku 1986 nasledovalo jej pokračovanie, ďalšie dvojzväzkové dielo ''Nuevos Escolios a un Texto Implícito'' (Nové scholia k implicitnému textu). Trilógiu uzatvára jednozväzková zbierka z roku 1992 s názvom ''Sucesivos Escolios a un Texto Implícito'' (Ďalšie scholia k implicitnému textu). Okrem toho napísal dve krátke eseje, ''De iure'', pravdepodobne z roku 1970 a vydanú až v roku 1988, a ''El Reaccionario Auténtico'' (Autentický reakcionár), ktorá sa objavila posmrtne v roku 1995. Až nemecké preklady týchto publikácií, vydané zásluhou viedenského vydavateľstva Karolinger Verlag, mu získali uznanie od spisovateľov a filozofov, spomedzi ktorých môžeme spomenúť Roberta Spaemanna, Martina Mosebacha, Reinharta Maurera, Ernsta Jüngera a Botha Straußa. Získané z Wikipedie