Galileo Galilei

'''Galileo di Vincenzo Bonaiuti de' Galilei (* 15. február 1564, Pisa, Florentské vojvodstvo (dnes Taliansko) – † 8. január 1642, Arcetri, Toskánske veľkovojvodstvo (dnes Taliansko)), bežne označovaný ako Galileo Galilei alebo jednoducho Galileo''', bol florentský astronóm, fyzik a inžinier, niekedy označovaný aj ako polyhistor. Narodil sa v meste Pisa, ktoré bolo vtedy súčasťou Florentského vojvodstva. Je označovaný za otca pozorovateľskej astronómie, klasickej fyziky modernej doby, vedeckej metódy a modernej vedy.

Skúmal rýchlosť a pohyb, gravitáciu a voľný pád, princíp relativity, zotrvačnosť, pohyb projektilov a zaoberal sa aj aplikovanou vedou a technikou, keď opísal vlastnosti kyvadla a „hydrostatických váh“. Bol jedným z prvých renesančných vývojárov termoskopu a vynálezcom rôznych vojenských kompasov a používal ďalekohľad na vedecké pozorovanie nebeských objektov. Vylepšeným ďalekohľadom, ktorý zostrojil, pozoroval hviezdy Mliečnej cesty, fázy Venuše, štyri najväčšie mesiace Jupitera, prstence Saturna, mesačné krátery a slnečné škvrny. Zostrojil aj prvý mikroskop.

Galileo, obhajujúci Kopernikov heliocentrizmus, sa stretol s odporom katolíckej cirkvi a niektorých astronómov. V roku 1615 túto záležitosť vyšetrovala rímska inkvizícia, ktorá dospela k záveru, že heliocentrizmus je hlúpy, absurdný a kacírsky, pretože odporuje Ptolemaiovmu systému.

Neskôr obhajoval svoje názory v ''Dialógu o dvoch hlavných svetových sústavách'' (1632), ktorý sa zdal byť útokom na pápeža Urbana VIII., čím si znepriatelil pápeža aj jezuitov, ktorí ho dovtedy podporovali. Inkvizícia ho súdila, uznala ho za „prudko podozrivého z kacírstva“ a prinútila ho stiahnuť sa. Zvyšok života strávil v domácom väzení. Počas tohto obdobia napísal ''Dve nové vedy'' (1638), ktoré sa týkali najmä kinematiky a pevnosti materiálov a zhrnuli prácu, ktorú vykonal približne štyridsať rokov predtým. Získané z Wikipedie