Pavel Kohout

náhľad|Pavel Kohout a jeho žena, Jelena Mašínová, Praha, 25. október 2007 náhľad|Pavel Kohout, Varšava (Poľsko), 12. marec 2008

Pavel Kohout (* 20. júl 1928, Praha) je český básnik, prozaik, dramatik, prekladateľ a významný spisovateľ samizdatu a exilu.

Kohout prešiel osobnostným vývojom od počiatočnej bezvýhradnej podpory stalinizmu, cez postupné vytriezvenie, až po účasť na Pražskej jari a nútený odchod do exilu v 70. rokoch, pričom patril vždy medzi najaktívnejších v danom prúde.

Narodil sa v Prahe, kde v roku 1947 maturoval na reálnom gymnáziu. V tom čase bol presvedčeným komunistom, patril k takzvanému „kultúrnemu kádru“ komunistickej strany, z čoho mu plynul rýchly kariérny postup (v roku 1949 ako dvadsaťjedenročný pracoval ako kultúrny atašé v Moskve a medzi rokmi 1950 a 1952 bol šéfredaktorom humoristického časopisu ''Dikobraz'').

V roku 1952 dokončil štúdium estetiky a divadelnej vedy na Karlovej univerzite v Prahe.

Onedlho začal literárne tvoriť (v duchu budovateľského nadšenia – drámu a poéziu). Doteraz napísal asi 45 divadelných hier – aktoviek a adaptácií. Od roku 1957 bol spisovateľom z povolania, spolupracoval s rôznymi divadlami a začínal sa prikláňať k reformným komunistom.

V júli 1967 na IV. zjazde československých spisovateľov demonštratívne prečítal Solženicynov protestný list adresovaný zjazdu sovietskych spisovateľov, čím dovŕšil svoj obrat na kritika režimu. Podporoval Pražskú jar, za čo sa v 70. rokoch ocitol na indexe a jeho diela boli cenzúrované (Kohoutovo nepriateľstvo k režimu sa týmto ešte prehĺbilo).

Stál pri zrode Charty 77, za čo bol ŠTB otvorene šikanovaný a v roku 1978 donútený emigrovať. Usadil sa v Rakúsku a aj dnes žije striedavo tam a v Česku.

Jeho manželka je scenáristka a spisovateľka Jelena Mašínová. Dcéra Tereza Boučková je tiež spisovateľkou. Získané z Wikipedie