Francesco Landini

Francesco Landini (niekde uvádzaný aj ako Landino, * 1325/1335, Fiesole, Taliansko – † 2. september 1397, Florencia, Taliansko) bol najvýznamnejší taliansky hudobný skladateľ obdobia ars nova.

Talianska hudba v tom čase bola typická svojou spevnou melodickosťou, čo sa pre túto provenienciu stalo dlhodobou tradíciou. Súčasne ju charakterizovala svetskosť a výrazná rytmika. Strediskom hudobného diania bola predovšetkým Florencia. Z hudobných foriem sa pestoval hlavne svetský madrigal, caccia a balatta.

Francesco Landini bol veľmi všestranný – bol skladateľ, vynikajúci inštrumentalista (predovšetkým organista), ale aj filozof a básnik. Od detstva bol slepý. Jeho melódie sú oproti ostatným melódiám ars nova spevnejšie, používal pomerne veľké množstvo hudobných ozdôb. Je významným predstaviteľom takzvaného ''trecenta'' (teda talianskej hudby 14. storočia, ktorá bola hudbou exkluzívnych šľachtických a patricijských dvorov). Text býval spravidla závislý od tvorby súdobých talianskych básnikov (napr. Giovanni Boccaccio). Landini vytvoril okolo dvesto skladieb, hlavne ballat a madrigalov so svetskou témou, z ktorých pomerne veľká časť je obsahom slávnej zbierky ars nova Codex Squarcialupi.

Hudba Francesca Landiniho patrí k umeniu, ktoré iniciovalo vznik novej epochy – renesancie. Získané z Wikipedie