Ján Mastiliak

Služobník Boží Ján Ivan Mastiliak, CSsR (* 5. november 1911, Nižný Hrabovec – † 18. september 1989, Prešov) bol gréckokatolícky kňaz, redemptorista, jeden z odsúdených v politickom procese s predstaviteľmi reholí v 50. rokoch 20. storočia.

Mastiliaka a jeho dvoch súrodencov v detstve vychovávala matka, otec zahynul v bani v USA. V roku 1922 začal spolu so svojím bratom študovať v redemptoristickom juvenáte v Hlučíne na Morave. V roku 1928 vstúpil do noviciátu redemptoristov východného obradu v Stropkove. Po zložení rehoľných sľubov 2. augusta 1929 začal študovať v Obořišti, kde bol kňazský seminár pražskej provincie. 9. augusta 1933 ho mukačevský biskup Alexander Stojka vysvätil za diakona, o rok neskôr, 12. augusta 1934, bol v Užhorode vysvätený na kňaza. V roku 1935 dokončil svoje štúdia v Obořišti a od 25. júla krátko pôsobil v kláštore v Michalovciach. Na jeseň toho istého roku nastúpil na základnú vojenskú službu v Košiciach a potom v Prahe.

V roku 1937 ho predstavení vyslali na štúdiá do Ríma. Štúdium na Gregoriánskej univerzite zakončil licenciátom z teológie, na Pápežskom východnom inštitúte získal v roku 1942 titul ''Doctor in scientiis ecclesiasticis orientalibus'' (oboje na tému: ''Fuitne Vladimirus Solovjev Catholicus?''). V roku 1944 sa vrátil na Slovensko. Po návrate do Michaloviec sa Mastiliak stal predstaveným michalovského kláštora. Od jesene 1945 prednášal dogmatiku, filozofiu a orientalistiku v seminári v Obořišti.

Tam bol 14. marca 1950 zatknutý a obvinený z protištátnej činnosti a špionáže v prospech Vatikánu. Vo vykonštruovanom procese, v ktorom boli spolu s ním súdení i ďalší predstavitelia katolíckych reholí (napr. jezuita František Šilhan) bol 5. apríla ako jediný odsúdený na doživotný trest. Bol väznený v Ruzyni, na Pankráci, na Mírove, vo Valdiciach a v Leopoldove. Vo väzení sedel štyri mesiace v jednej cele spolu s Gustávom Husákom, čo neskôr pozitívne ovplyvnilo obnovu gréckokatolíckej cirkvi. V roku 1955 mu bol na základe amnestie prezidenta republiky trest skrátený na 25 rokov ostrého väzenia. Napokon bol podmienečne prepustený v máji roku 1965. Po prepustení nesmel pracovať ako kňaz, preto si našiel prácu v Komunálnych službách v Prešove ako záhradník. Od roku 1966 pracoval ako tlmočník v odevných závodoch v Prešove. V roku 1968 sa zapojil do obnovy gréckokatolíckej cirkvi a bol ustanovený za predstaveného michalovskej viceprovincie redemptoristov. Zo zdravotných dôvodov sa však nemohol aktívne venovať pastorácii. Preto sa venoval hlavne výuke tajných kandidátov na kňazstvo, z ktorých bolo neskôr asi tridsať vysvätených, spovedaniu a duchovnému vedeniu. Svoje jazykové znalosti (ovládal 14 jazykov) využil na plodnú prekladateľskú aktivitu: pre potreby tajného štúdia a rehoľnej i laickej formácie preložil vyše sto titulov zahraničnej literatúry do slovenčiny. Tieto preklady sa potom šírili samizdatom.

Zomrel v Prešove krátko pred pádom komunistického režimu.

31. januára 2015 bol otvorený jeho beatifikačný proces. Získané z Wikipedie