Ivan Vladimirovič Mičurin

Ivan Vladimirovič Mičurin (rus. Иван Владимирович Мичурин; * 15. október podľa juliánskeho/27. október podľa gregoriánskeho kalendára 1855, Dolgoje, Rusko – † 7. jún 1935, Mičurinsk) bol ruský botanik, šľachtiteľ a ovocinár. Jeho výskum bol významným príspevkom v oblasti genetiky, hlavne ovocinárstva.

Spočiatku pestoval ovocné druhy vhodné pre oblasť stredného Ruska. Využil ovocné odrody z rôznych oblastí Ázie, rastúce v studenom podnebí s krátkou vegetačnou dobou. Krížením týchto odrôd s európskymi vypestoval asi 300 nových druhov ovocia, hlavne jabloní, vhodných pre drsné podmienky vnútrozemského podnebia stredného Ruska. Posunul tým hranice pestovania ovocia výrazne severnejšie. Svoje skúsenosti zhrnul v knihe ''Výsledky šesťdesiatročných prác''. Posmrtne vyšli jeho zbierky prác, ktoré boli preložené do mnohých jazykov.

Vyznamenaný Radom sv. Anny III. stupňa (1912), nositeľ Leninovho radu (1931) a čestný člen Akadémie vied ZSSR (1935). Získané z Wikipedie