Doporučené témy vo výsledkoch tohto hľadania:
Doporučené témy vo výsledkoch tohto hľadania:
filozofi
2
[vynechat]
filozofia
2
[vynechat]
filozofia prírody
2
[vynechat]
idealizmus
2
[vynechat]
nemecká filozofia
2
[vynechat]
sloboda
2
[vynechat]
Boh a človek
1
[vynechat]
German philosophy
1
[vynechat]
absolútno
1
[vynechat]
being
1
[vynechat]
bytie
1
[vynechat]
college study
1
[vynechat]
filozofia a veda
1
[vynechat]
filozofia ducha
1
[vynechat]
filozofia umenia
1
[vynechat]
filozofické aspekty
1
[vynechat]
filozofické myslenie
1
[vynechat]
idea (filozofia)
1
[vynechat]
idea (philosophy)
1
[vynechat]
idealism
1
[vynechat]
identita
1
[vynechat]
identity
1
[vynechat]
knowledge
1
[vynechat]
metafyzika
1
[vynechat]
metaphysics
1
[vynechat]
philosophy
1
[vynechat]
philosophy and science
1
[vynechat]
poznanie
1
[vynechat]
scientific methodology
1
[vynechat]
sientific knowledge
1
[vynechat]
Friedrich Wilhelm Joseph von Schelling
Friedrich Wilhelm Joseph von Schelling (* 27. január 1775, Leonberg – † 20. august 1854, Bad Ragaz) bol filozof, predstaviteľ nemeckého klasického idealizmu a jeho spojenia s romantikou.Učil v Jene, Würzburgu, Erlangene, Mníchove a Berlíne. Vzhľadom na neustále menenie jeho filozofie ho nazývali ''Proteus filozofie''.
V nadväznosti na Immanuela Kanta a Gottlieba Fichteho rozpracoval Schelling špekulatívnu filozofiu prírody - koncepciu hierarchie prírodných síl (potencií), ktorá napokon vyústila do filozofie identity. Protiklady subjektu a objektu, reálneho a ideálneho, prírody a ducha sa rozpúšťajú v absolútne ako identite ideálneho a reálneho. Toto absolútno možno bezprostredne postihnúť intelektuálnym nazeraním a v umení, ktoré stojí rovnoprávne vedľa filozofie či dokonca nad ňou a zjednocuje všetko, čo sa oddeľuje. V predmetoch empirickej skutočnosti je podľa toho či oného stupňa primerane zastúpená príroda alebo duch. V dôsledku toho tvorí ríša prírody i ríša ducha (dejiny) (vývinový) rad, ktorého jednotlivé stupne označuje Schelling ako potencie. Spríbuznené sú tieto potencie len prostredníctvom ich spoločného prazákladu – absolútna. Preto jeden stupeň nevzniká z druhého, ale absolútno ho necháva zo seba vzísť, aby tak dospelo k svojmu úplnému rozvinutiu.
Od roku 1807 sa Schelling zameriaval na problém slobody človeka a na jeho vzťah k Bohu založený v jeho vôli. Potom Schelling rozpracoval vo svojej metafyzike dejín náboženstva základy neskoršej vedy o náboženstve. Posledné štádium jeho filozofie predstavuje hlbokomyseľná, ťažko prístupná mystika. Získané z Wikipedie
-
1
-
2
-
3
-
4
-
5
-
6
-
7
-
8
-
9
-
10
-
11
-
12
-
13
-
14
-
15
-
16Kniha
-
17