Josif Vissarionovič Stalin

Josif Vissarionovič Stalin (}}; rodným menom ; * 6. december^jul./18. december^greg. 1878, Gori, Ruské impérium – † 5. marec 1953, Moskva, Sovietsky zväz) bol sovietsky politik, revolucionár, diktátor a vodca Sovietskeho zväzu od roku 1924 až do svojej smrti v roku 1953.

Po októbrovej revolúcii v roku 1917 ľudový komisár pre národnosti (do 1923) a robotnícko-roľníckej inšpekcie (1922). V čase občianskej vojny člen Rady robotníckej a roľníckej obrany; 1922 zvolený za generálneho tajomníka Ústredného výboru strany, po Leninovej smrti strhol postupne všetku moc na seba. Podriadil si orgány bezpečnosti a najmä tajnú políciu, pomocou ktorej likvidoval skutočnú aj domnelú opozíciu, násilne budovaná autorita prerástla do kultu osobnosti. Stalinovej podozrievavosti padli za obeť tisíce straníckych a vojenských činiteľov (tresty smrti, pracovné tábory). Rozbehol násilnú kolektivizáciu sprevádzajúcu masívnu industrializáciu, čím výrazne zmenil tradičné poľnohospodárske zameranie krajiny.

Od mája 1941 predseda Rady ľudových komisárov ZSSR, počas 2. svetovej vojny na čele Štátneho výboru obrany a vrchný veliteľ. Ako hlava sovietskej vlády účastník zasadaní najvyšších predstaviteľov protihitlerovskej koalície. Po víťazstve vo vojne upevnil autoritu ZSSR v medzinárodnej politike a z krajín oslobodených Červenou armádou vybudoval sovietsky (východný) blok. Ku koncu jeho vlády sa ZSSR počas studenej vojny zásluhou nukleárnych zbraní a raketovej techniky stal superveľmocou. Získané z Wikipedie