| Zhrnutie: | Historická štúdia, ktorá sa venuje problematike dejín Humenného a okolia. Po tatarských vpádoch sa dostali pozemky severne od Sečoviec a Trebišova do majetku väčších rodov. V 13.st. sa spomína v historických materiáloch (podľa mena odvodzujúc) poľská či ruská rodina Szoboszló a syn Peter. Michalovce boli uhorským majetkom. V susedstve od r.1271 rodina Kaplon, ktorá sobášom od syna Petra Szoboszló získala Michalovce a okolie r.1347. (Odtiaľ sa odvodzuje rod grófov Sztáray.) Všetko nasvedčuje tomu, že majitelia Michaloviec a Starého postavili na ochranu tunajších majetkov hrady Michalovce, Vinné, Brekov a Jasenov. Keďže Jasenov je proťajškom Humenného, dá sa predpokladať (aj keď nie sú o tom písomné doklady), že aj Humenné patrilo do ich majetkov. Jasenov a Brekov sa oveľa skôr spomína v archívnych dokumentoch ako Humenné. R.1279 kráľ Ladislav IV. ho daruje michalovskému panstvu ako "opätovné prinavrátenie majetku" (Viď.Fejér:Cod.dipl.2263). Brekov, ktorý je v susedstve s Humenným sa spomína r.1314 a Vinné ešte skôr ako majetok rodiny Kaplon. Rodina získala Vinné od Petra Szoboszló r.1258. Z toho vyplýva, že majetky Jasenov, Brekov spolu s hradmi zdedila v 13.st. menovaná rodina. Kráľ Štefan v r.1270 daroval rodine Rozgonyi hrad Čičava ležiaci na poľských hraniciach (Viď. Arpád okmánytár XII.18). Všetko nasvedčuje tomu, že v 12.st. Humenné nepatrilo ešte do Zemplínskej župy a že spolu s Vinným, Jasenovom, Čičvou, Brekovom sa tak stalo až v 13.st. Nezachovalo sa meno prvého veľkostatkára Humenného, zrejme následkom nepriazne vyvolanej povstaním proti kráľovi. R.1322 kráľ Karol Róbert daroval Humenné a okolie rodine Drugethovcov
|
|---|